01/11/2016

Tropické ovocie – časť 2.

Pomaly sa k nám blíži zima, dni sa skracujú, vonku prituhuje, no na opačnej pologuli sa schyľuje k letu a sezóne tropického ovocia. Je teda ideálny čas vrátiť sa k milej téme o tropickom ovocí. V druhej časti sa vám pokúsim priblížiť čerimoju, opunciu a guávu. Ovocie, ktoré sme objavili a zamilovali si v Južnej Amerike.

Slovenské názvy mnohých tropických plodov nie sú ustálené, preto pri každom ovocí uvádzam ich názvy v iných jazykoch. Niektoré sú užitočné, niektoré iba vtipné.

Z dnešnej trojice je najtypickejším ovocím pre Brazíliu guáva. Keď sme toto malé ovocie objavili, boli sme z nej unesení a kupovali sme si ju v rôznych formách – čerstvé ovocie, šťavy, koláče plnené pastou z guávy (goiabada po portugalsky). Podmanila si nás svojou nádhernou kvetovou vôňou a skvelou dovtedy neznámou chuťou. Opunciu sme prvýkrát ochutnali v Peru. Na ulici ich predávala peruánska tetuška, ktorá nám ju rovno očistila a bola to zatiaľ tá najlepšia kaktusová figa, akú sme kedy jedli. K čerimoji sa mi vynára iba spomienka na to, ako nám na tanieri plnom ovocného šalátu pripomínala jej dužina uvarené mäso ryby. 🙂

Ak vás zaujímajú aj užitočné informácie, pokračujte v čítaní. Recepty z guávy, opuncie a čerimoje, nájdete na konci článku.

Prečítajte si aj prvú časť o tropickom ovocí. Písala som v nej o mangu a papáji.

Čerimoja

Čo je zač

Čerimoja je ďalším pokladom Južnej Ameriky. Pochádza z oblasti Peru, Ekvádoru, Bolívie a Kolumbie. Strom čerimoje dorastá do výšky okolo 9 m a oceňuje vyššiu vlhkosť, teploty do 30°C a vyššie položené miesta 900 – 2 500 m.n.m.

V jednom kuse ovocia sa nachádza 30% dennej dávky vitamínu B6, ktorý má upokojujúce účinky a podporuje tvorbu krviniek.

V Brazílii ju hľadajte pod názvom graviola/grabeola, vo Francúzsku je to annona/cherimola, vo väčšine krajín Južnej Ameriky sa volá chirimoya, cherimoya alebo custard apple v anglicky hovoriach krajinách.

Čo s ňou

Dužina čerimoje je mäkká, obsahuje drobné zrniečka ako hruška a vnútri plodu na nachádzajú čierne kôstky o veľkosti 1 – 2 cm. Pozor na ne! Nie sú jedlé, sú toxické. Určite ich neskúšajte prehryznúť.
Šupka čerimoje by nemala byť úplne hnedá. Vtedy už nie je vhodná na jedenie. Môže zhnednúť aj po pobyte v chladničke.

Chuť čerimoje sa dá prirovnať ku kombinácii banánu, papáje a ananásu. Je to veľmi sladké ovocie, ktoré sa jedáva pokvapkané limetkovou šťavou, robia sa z neho čerstvé šťavy, sorbety, zmrzliny, alkohol. Pridáva sa do ovocných šalátov, ako plnka do koláčov alebo ju môžete len tak vyjedať lyžičkou.

Opuncia

Čo je zač

Opuncia je rastlina z čeľade kaktusovité, ktorá sa z Mexika rozšírila do Južnej Ameriky, Karibiku, oblasti Stredozemného mora (Malta, Španielsko, Taliansko, Grécko, Turecko, Tunisko), do Južnej Afriky, Indie, Austrálie, Spojených štátov a niektorých častí Kanady.

Má rada slnečné suché prostredie. Rastlina dorastá do výšky 5 metrov a v niektorých krajinách ju vysádzajú na ohradenie svojich pozemkov. Na jej oválnych plochých výhonkoch rastú jedlé plody opuncie, pričom na jednej rastline môže vyrásť až 200 plodov.

Podiel vitamínov a minerálov v plodoch opuncie nie je ohurujúci, ale aspoň vitamín C a horčík sú výraznejšie zastúpené. Z tejto trojice tropických ovocí má najmenej kalórií.

Rastlina aj plody majú viacero názvov v každom jazyku. Rastlina sa s jemnými zmenami v hláskach volá opuntia (anglicky), opúntia (portugalsky), či opuncia/-e v slovenčine a češtine. Španielčina má vlastné pojmy na označenie rastliny – nopal, tuna a chumbera.

Plody sa okrem názvov opuncia, opuntia volajú prickly pears, či cactus pears v angličtine, higos chumbos a las tunas v španielčine a figo do diabo po portugalsky. U nás sa plody nazývajú kaktusové figy, kaktusové hrušky alebo opuncie.

Opuncia kvitne — Opuncia v rozpuku, Turecko.

Čo s ňou

Väčšina druhov opuncie má na výhonkoch a plodoch veľmi ostré tŕne, ktoré sa ľahko lámu a dostanú do pokožky, preto pri ich zbere použite rukavice. Šupka opuncie je nejedlá a plod treba pred konzumáciou ošúpať.

K dužine sa dostanete tak, že odrežete oba konce plodu, pozdĺžne narežete šupku a plod ošúpete. Druhá možnosť je rozrezať plod na polovicu a dužinu vydlabať lyžičkou. Na odstránenie tŕňov zo šupky môžete vyskúšať ohnivú metódu. Opunciu opečte nad ohňom zo všetkých strán, aby sa všetky ostne spálili.

Dužina opuncie má žltú, oranžovú, bledozelenú alebo sýtočervenú farbu a v závislosti od odrody sa ich chuť mierne líši. Je to sladké šťavnaté ovocie, pripomínajúce melón, uhorku, či hrušku. V dužine sa nachádzajú jedlé kôstky, ktoré môžu byť tvrdšie.

Plody opuncie sa pridávajú do šalátov, ovocných nápojov, polievok, zeleninových jedál a používa sa ako originálna ozdoba koláčov. Vyrábajú sa z nich džemy, cukríky, sorbet a likér Bajtra na Malte.

Okrem plodu sú jedlé aj mladé výhonky rastliny (nopales), ktoré sa používajú najmä v mexickej kuchyni v surovom, či uvarenom stave. Vyrábajú sa z nich marmelády, používajú sa do omáčok, praženice (huevos con nopales), aj do tacos (tacos de nopales).

Kaktus ovešaný kaktusovými hruškami — Turecké kaktusy ovešané plodmi.

Guáva

Čo je zač

Guáva pochádza z tropických oblastí Strednej a Južnej Ameriky. Dnes ju nájdete v tropických a subtropických krajinách po celom svete. V Európe na ňu natrafíte najmä v španielskom regióne Costa del Sol.

V závislosti od druhu, rastie guáva na stromoch, kríkoch alebo lianach.

Guáva má v sebe veľké množstvo vitamínu C. Už jeden plod (50 g) vám dodá viac vitamínu C ako je odporúčaná denná dávka. Citrón, čierne ríbezle aj kivi si pri guáve, čo sa týka podielu „céčka“, ani nepípnu. Má vysoký obsah pektínu, vďaka ktorému sa z nej dá vyrobiť tuhý guávový syr (veľmi podobný dulovému syru).

Názov guáva je odvodený od španielskeho výrazu guayaba. V portugalsky hovoriacich krajinách ju hľadajte pod názvom goiaba, na Blízkom východe je to amrood a v Malajzii jambu batu. U západných susedov sa pýtajte na kvajávu a v Poľsku na gujawu.

Čo s ňou

Dužina môže byť biela až sýto ružová. Biele guávy sú chuťovo sladšie, ružové trošku kyslejšie, ale veľmi osviežujúce. Jedia sa surové, pridávajú sa do šalátov, omáčok, robí sa z nich čerstvá ovocná šťava, ovocné tyčinky, cukríky.

Z dužiny sa vyrába guávový syr – goiabada (po portugalsky), ktorá je veľmi podobná dulovému syru. Guávový syr sa používa na ochutenie koláčov, jogurtov, zmrzlín. Plní sa ním roláda s mnohými vstvami veľmi tenkých plátov cesta – bolo de rolo. Vyrába sa z neho jednoduchý a rýchly dezert Rómeo a Júlia – kombinácia plátkov guávového a kravského syra (originálne queijo minas). Syr by mal byť jemný, nie príliš výrazný.

Kôstky niektorých druhov guávy sú tvrdé ako malé kamienky. Dávajte pozor pri jedení, aby ste si nepoškodili zúbky. Samotné nie sú vhodné na jedenie, ale vyrába sa z nich olej, ktorý sa používa v kuchyni aj kozmetike. 🙂

O opuncii, čerimoji a guáve už viete všetko? Prečítajte si aj prvú časť o tropickom ovocí, venovanú mangu a papáji.

Recepty

Vedeli ste, že

V Austrálskom meste Chinchilla, Queensland je postavená Pamätná sieň pomenovaná po moli, Cactoblastis cactorum, pochádzajúcej z Južnej Ameriky? Tento hmyz sa stal slávnym po tom, ako sa mu začiatkom 20. storočia podarilo ochrániť krajinu pred invazívnou opunciou. Húsenice tejto mole dodnes dozerajú na rovnováhu rozšírenia opuncie v krajine.